Vitaj

Legenda o Starnbergskom Čaj i, Krone de Bavaria

Píše sa rok 1876 a v neskorej jeseni sa jednoduchá rybárska loďka plaví od brehov Starnberského jazera k malebne položenému Roseninselu. Rybár z Possenhofenu je zvyknutý na diskrétnosť, jednoduchý letný dom na ostrove vždy slúžil kráľovskému domu ako útočisko a miesto oddychu od neodkladných štátnych povinností a záväzkov. Ľudovít II. ho práve dal k dispozícii vysoko váženej osobe, svojej sesternici, rakúskej cisárovnej, na dobu neurčitú. Samotná Sissi sedí na rybárskej jachte a chce zostať v anonymite, nepoznaná a neznepokojená dramatickým vývojom udalostí. Kráľ jej dal kľúč od domu, postaveného v toskánskom štýle, v to ráno počas dôverných raňajok, ktoré spolu strávili na zámku Schloss Berg.

Sissi sa necíti dobre, a to nielen preto, že ju ťaží dvorská etiketa a povinnosti. Vo svojom jednoduchom malom kufríku má však liek, ktorý môže zmierniť jej problémy. Liek, ktorý je prírodný, posilňujúci a regeneračný!

Ako k nemu prišla? Pred niekoľkými rokmi sa ona, vynikajúca jazdkyňa, na úsvite previezla na svojom milovanom grófskom koni z Possenhofenu do Andechsu. Keď napájala koňa pri čistom prameni uprostred kláštorných lesov, všimla si starého mnícha, ktorý zbieral do košíka vedľa veselo bublajúceho potoka rôzne bylinky. Zvedavá Sissi si zakryla vlasy handrou a oslovila zbožného muža:

"Čo robíš skoro ráno uprostred lesa, drahý brat?"

Usmievajúc sa, nosič kapucne odpovedal: "Les je môj domov. Som pustovník, ktorý žije v malej pustovni vedľa tamtej kaplnky!"

"Prepáčte mi moju zvedavosť, ale čo si zbierate do košíka?"

"Liečivé bylinky toho najúčinnejšieho druhu!" odpovedal malý mních. "Toto zázračné miesto mi raz ukázala biela laň, ktorá mala medzi ušnými bubienkami krížik, a to za veľkého mariánskeho dňa! Zo sušených byliniek miešam rôzne druhy čajov, aby sa ľuďom uľavilo od niektorých neduhov."

Atletická, krásna cisárovná, ktorú napriek jej vysokej kondícií často trápil vír emócií, sa ho priamo spýtala:

"Môžete mi predať čaj, ktorý by vniesol trochu viac harmónie do mojej niekedy nepokojnej mysle?"

Brat s úsmevom odpovedal: "Nemôžem nič predať, ale za príspevok na údržbu pustovne môžeš odo mňa dostať tieto dary!"

Časom sa medzi cisárovnou a pustovníkom z tohto stretnutia pred rokmi vyvinulo blízke priateľstvo. Cisárovná znovu a znovu navštevovala pustovníka na svojich jazdách v Possenhofene, dostávala sušené čajové bylinky a na oplátku nedopustila, aby sa pri údržbe pustovne skrátila. V cisárskej domácnosti, ale aj medzi služobníctvom Sissi rozdávala rôzne bylinkové čaje. Okrem iného poslala Richardovi Wagnerovi, ktorý trpel zápalom pľúc, prieduškový čaj z pustovne. Richard Wagner si pomocou tohto čaju vyliečil zápal pľúc a záchvaty kašľa a v lete 1876 mohol otvoriť festival. Kráľ Ludwig II. sa jej za to srdečne poďakoval v liste, ktorý sa, žiaľ, stratil.

Sissi si na tieto udalosti zahalené hmlou minulosti spomína, keď rybárska loďka jemne pristáva na Roseninsel. Nepotrebuje pomocnú ruku rybára, obratne vyskočí na breh. V ruke drží zviazané plátenné vrecúško, v ktorom vstúpila do zázračného zväzku čerstvá zmes upokojujúcich byliniek.

Nachádzali sa v ňom všetky vône krásnej hornobavorskej domoviny, milovaného Starnbergersee, lesov a lúk. V jednoduchej kuchyni letného domu si Sissi sama naliala vodu, zmes sa napustila a ona nasala vôňu svojím krásnym malým nosom: otvorila sa jej celá škála vôní, korunovačná nádhera vôní!

V tej chvíli jej napadlo dôstojné pomenovanie pre tú zázračnú zmes:

STARNBERSKÝ ČAJ, KORUNA BAVORSKA!