Lítium je základný stopový prvok, ktorý v ľudskom tele plní rôzne funkcie. Hoci nie je zaradený medzi základné minerály ako horčík alebo zinok, výskumy ukazujú, že lítium zohráva dôležitú úlohu v mnohých fyziologických procesoch. Jednou z hlavných funkcií je regulácia mozgových funkcií a nálady. Lítium ovplyvňuje uvoľňovanie dôležitých neurotransmiterov, ako sú serotonín, dopamín a noradrenalín, ktoré významne prispievajú k emocionálnej stabilite. Chráni tiež nervové bunky pred oxidačným stresom, podporuje ich regeneráciu a stabilizuje centrálne signálne dráhy, napríklad signálnu dráhu GSK-3, ktorá je dôležitá pre synaptickú plasticitu a komunikáciu neurónov.

Okrem regulácie nálady a funkcie mozgu podporuje lítium aj kognitívne schopnosti. Má neuroprotektívne vlastnosti, ktoré môžu podporiť pamäť a koncentráciu. Skúma sa tiež, či lítium môže chrániť pred neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba. Ďalšou dôležitou funkciou lítia je regulácia cyklu spánok-bdenie. Ovplyvňuje cirkadiánny rytmus a prispieva ku kontrole spánku a bdenia, okrem iného aj ovplyvňovaním génov, ktoré regulujú biologický rytmus.

Lítium tiež posilňuje zdravie buniek tým, že podporuje mechanizmy opravy poškodení DNA a podporuje delenie a diferenciáciu buniek. Okrem toho má antioxidačné vlastnosti a chráni bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Lítium tiež ovplyvňuje rovnováhu elektrolytov v tele, najmä rovnováhu minerálov, ako sú sodík a draslík, ktoré sú kľúčové pre funkciu nervových buniek a svalov.

Ďalšou pozoruhodnou vlastnosťou je podpora zvládania stresu a odolnosti. Lítium reguluje uvoľňovanie stresových hormónov, ako je napríklad kortizol, a tak má normalizačný účinok na stresovú reakciu organizmu. Nízke dávky lítia upokojujú nervový systém a môžu pomôcť znížiť stres a úzkosť. Lítium zároveň posilňuje imunitný systém tým, že pôsobí protizápalovo a zlepšuje aktivitu imunitných buniek, ako sú makrofágy a T-lymfocyty, čím zvyšuje obranyschopnosť organizmu proti infekciám.

Lítium tiež chráni mitochondrie, „elektrárne“ buniek, tým, že podporuje ich stabilitu a znižuje mitochondriálnu dysfunkciu. To má význam najmä pri neurodegeneratívnych ochoreniach a chronickom únavovom syndróme. Lítium má pozitívny vplyv aj na metabolizmus glukózy a tukov, pretože môže zvýšiť citlivosť na inzulín a podporiť metabolizmus tukov. To by mohlo pomôcť predchádzať metabolickým ochoreniam a lepšie regulovať telesnú hmotnosť.

Ďalšou fascinujúcou funkciou lítia je jeho schopnosť podporovať hojenie rán. Urýchľuje regeneráciu tkanív tým, že stimuluje proliferáciu buniek a syntézu kolagénu. Tento účinok súvisí okrem iného s aktiváciou rastových faktorov. Lítium môže ovplyvňovať aj funkciu štítnej žľazy: Zatiaľ čo vysoké dávky môžu inhibovať produkciu hormónov štítnej žľazy, nízke dávky pomáhajú stabilizovať funkciu štítnej žľazy, najmä v prípadoch miernej hormonálnej nerovnováhy.

V mozgu zohráva lítium kľúčovú úlohu tým, že reguluje transportné mechanizmy sodíka, draslíka a vápnika v nervových bunkách. Tieto procesy sú nevyhnutné pre komunikáciu neurónov a prevenciu hyperexcitability. Lítium tiež podporuje detoxikáciu organizmu tým, že podporuje aktivitu enzýmov, ktoré rozkladajú toxické látky. Nedávne štúdie naznačujú, že lítium by mohlo znížiť škodlivé účinky ťažkých kovov, ako je hliník, ktoré sú obzvlášť škodlivé pre mozog.

Lítium prospieva aj zdraviu kostí. Spája sa so zvýšenou aktivitou osteoblastov, buniek tvoriacich kosti, čo by mohlo zlepšiť hustotu kostí a znížiť riziko osteoporózy. Okrem toho existujú dôkazy, že lítium ovplyvňuje črevný mikrobióm tým, že podporuje rast určitých mikroorganizmov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pre zdravie. Zdravý mikrobióm je kľúčový nielen pre trávenie, ale aj pre imunitný systém a celkové fyzické a duševné zdravie.

Okrem už opísaných účinkov lítia sa výskum čoraz viac zameriava na jeho potenciálne účinky na dlhodobé zdravie a prevenciu chronických ochorení. Jednou z obzvlášť sľubných oblastí je výskum lítia ako možného ochranného faktora pred neurodegeneratívnymi ochoreniami. Predpokladá sa, že neuroprotektívne vlastnosti lítia by mohli spomaliť alebo dokonca zabrániť postupnému poškodeniu nervových buniek, ku ktorému dochádza pri ochoreniach, ako sú Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a amyotrofická laterálna skleróza (ALS). Inhibícia enzýmu GSK-3 lítiom sa považuje za ústredný mechanizmus, pretože táto signálna dráha je úzko spojená s rozvojom neurodegeneratívnych procesov a tvorbou usadenín, ako sú beta-amyloid alebo tau proteíny. Takéto usadeniny zohrávajú kľúčovú úlohu pri Alzheimerovej chorobe a príbuzných ochoreniach.

Okrem toho má lítium potenciál zmierniť ochorenia súvisiace so zápalom. Chronický zápal je spojený s rôznymi zdravotnými problémami vrátane kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, autoimunitných ochorení a dokonca aj niektorých druhov rakoviny. Lítium môže zohrávať dôležitú úlohu pri regulácii imunitného systému tým, že inhibuje tvorbu prozápalových cytokínov a zároveň stimuluje protizápalové procesy. Tento protizápalový účinok je dôležitý aj v súvislosti so zdravím čriev, pretože zápal v tráviacom trakte je často príčinou systémových problémov. Interakcia medzi lítiom a mikrobiómom - biliónmi mikroorganizmov v črevách - sa v súčasnosti podrobnejšie skúma. Prvé zistenia naznačujú, že lítium by mohlo podporovať rast prospešných črevných baktérií, čo má pozitívny vplyv nielen na trávenie, ale aj na imunitné funkcie a duševné zdravie.

Lítium sa opakovane spomína aj ako možná intervencia pri výskume stresu. Okrem schopnosti regulovať stresové hormóny, ako je kortizol, štúdie ukazujú, že lítium by mohlo mať pozitívny vplyv aj na os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (os HPA), ktorá zohráva ústrednú úlohu pri zvládaní stresu. Nadmerná aktivita osi HPA sa často pozoruje pri chronickom strese a vyhorení a môže viesť k rôznym zdravotným problémom. Lítium by mohlo prispieť k obnoveniu zdravého zvládania stresu prostredníctvom svojho vyrovnávacieho účinku na uvoľňovanie hormónov a excitabilitu neurónov.

Za osobitnú pozornosť stojí aj potenciálna úloha lítia v prevencii a liečbe metabolických ochorení. Okrem pozitívneho účinku na metabolizmus glukózy a citlivosť na inzulín sa lítium spája aj so zlepšením regulácie metabolizmu lipidov. Tieto účinky by mohli pomôcť znížiť riziko obezity, cukrovky 2. typu a metabolického syndrómu. Okrem toho sa skúma, či by lítium mohlo zohrávať úlohu pri potláčaní oxidačného stresu v metabolických orgánoch, ako je pečeň, čo by ponúkalo ďalšie preventívne výhody.

Ďalšou zaujímavou oblasťou je skúmanie účinkov lítia na starnutie buniek a dlhovekosť. Predklinické štúdie na modelových organizmoch ukázali, že lítium môže spomaliť proces starnutia tým, že podporuje stabilitu bunkovej štruktúry a znižuje poškodenie DNA a mitochondrií. Zdá sa, že lítium nielen podporuje prežívanie jednotlivých buniek, ale aj chráni celý organizmus pred stratou funkcií súvisiacich s vekom. Potenciálne predĺženie života prostredníctvom lítia by mohlo byť spôsobené všeobecnou optimalizáciou metabolických procesov, zvládaním stresu a zdravím buniek.

Jednou z oblastí, v ktorej by lítium mohlo zohrávať úlohu, ktorú by sme nemali podceňovať, je environmentálna medicína. Štúdie ukázali, že regióny s prirodzene vyšším obsahom lítia v pitnej vode majú často nižší počet samovrážd a celkovo lepšie duševné zdravie. To viedlo k hypotéze, že nízke dávky lítia v pitnej vode by mohli mať preventívny účinok na celkové duševné zdravie. Táto súvislosť sa intenzívne skúma a diskutuje sa o tom, či by lítium ako stopový prvok mohlo nájsť širšie uplatnenie v populácii na prevenciu duševných chorôb.

Okrem toho sa lítium považuje za sľubné aj v regeneračnej medicíne. Jeho schopnosť podporovať proliferáciu buniek a obnovu tkanív by sa mohla využiť napríklad pri liečbe poranení alebo degeneratívnych ochorení. To sa týka najmä podpory hojenia kostí, keďže lítium môže zvýšiť aktivitu osteoblastov, a tým urýchliť tvorbu kostnej hmoty. Vďaka tejto vlastnosti je lítium mimoriadne zaujímavé aj pre starších ľudí a pacientov s osteoporózou, pretože by mohlo pomôcť udržať hustotu kostí a znížiť riziko zlomenín.